Flóra a fauna na území Mestských lesov

Krásu lesov si nemožno predstaviť bez pestrých kvetov rastlín a živočíchov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť lesov. Les definujeme, ako spoločenstvo rastlín, drevín, kríkov a živočíchov, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu a pokiaľ je tento vzťah vyvážený, hovoríme o zdravom lese.Geologické podložie priamo ovplyvňuje predovšetkým typ pôdy a tím nepriamo flóru a drevinové zloženie našich lesov. Jedná sa hlavne o andezitové a ryolitové podložie. Vertikálne členenie je približne od 200 m.n.m. až po 819 m.n.m. Vojšín, Bujakov vrch 751m.n.m., Viničný vrch 665m.n.m., Matiašov vrch 602 m.n.m.

Flóra

Flóru - rastliny predstavujú vďaka svojej schopnosti vyrábať organické látky z anorganických najsamostatnejšiu ríšu živých organizmov. Aj ony sú však závislé od existencie množstva ďalších organizmov. Sú to najmä pôdne baktérie a prvoky, ktoré dotvárajú vhodné chemické zloženie pôdy, z ktorej rastliny čerpajú prevažnú časť živín. Vznik a obnova pôdy sú závislé aj od dekompozítorov (rozkladačov), organizmov schopných produkovať organický humus. Niektoré druhy rastlín žijú v tzv. mykoríznej symbióze s hubami, či už s mikroskopickými, alebo s druhmi vytvárajúcimi makroskopické plodnice (známy hríb dubový napríklad žije v mykoríznej symbióze s dubom). O kvalitu pôdy sa starajú aj mnohé pôdne živočíchy, napríklad dážďovky. Sú druhy rastlín, ktoré sú závislé od živočíchov aj potravinovo (mäsožravé rastliny).
Severnú hranicu rozšírenia má na Bujakovom vrchu Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis). Jednou z najjedovatejších rastlín je Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), je zároveň liečivá a pomerne bežná. Zvonček broskyňolistý (Campanula persicifolia) rastie na rúbaniskách a v presvetlených porastoch. Kokorík voňavý (Polygonatum odoratum) rastie na skalných a kamenistých svahoch je pomerne hojný. Páperník pošvatý (Eriphorum vaginatum) rastie na zamokrených stanovištiach. Jeho stanovištia ubúdajú a patrí medzi ohrozené druhy našej flóry. Veternica hájna (Anemone nemorosa) je príjemným spestrením jarného aspektu našich lesov. Vstavočovec májový (Dactylorhiza majalis) rastie na vlhkejších okrajoch lesov a patrí medzi najvzácnejšie druhy našich lesov. Rovnako možno spomenúť Ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon), ktorá rastie roztrúsene po celom území a zaslúži si zvláštnu pozornosť. Jej výskyt je viazaný najme na vápencové bučiny, ale nájdeme ju aj na území mestských lesov. Lykovec jedovatý (Daphne mezereum), ako napovedá názov jedná sa o jedovatý ker, ktorý je pomerne vzácny a typické preň je, že kvety sa rozvíjajú skôr ako listy. Majú nádhernú ružovú farbu. Rastie v bučinách na minerálne bohatých pôdach. Zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera) je indikátor dobrého stavu lesných pôd. Má ružovo biele kvety z ktorých sa po odkvitnutí tvorí tvoria plody – šešule s lesklými červenohnedými semenami. Veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides) má nádherné žlté kvety a je pomerne hojne rozšírená. Rastie na okrajoch lesov, potokov a lúk.

Fauna

Faunu – živočíštvo našich lesov predstavuje Srnec hôrny Capreolus capreolus, ako najčastejší druh našich lesov. Typický predstaviteľ našich lesov je Sviňa divá Sus scrofa, ktorej početnosť neustále narastá a tento trend má v celej Európe. Našťastie pre lesy obidva druhy nepredstavujú takmer žiadne riziko. Muflónia zver Ovis musimon je viazaná na Hájsku časť Novobanských Mestských lesov, najmä na južné expozície prevažne dubových lesov kde v zime nachádza pokoj a nízku snehovú pokrývku.

Galéria fotografií

Pozrite tiež

Územie mestských lesov

PRÍRODA A ODDYCH